Výstup na Rysy je jedinečným zážitkom vo Vysokých Tatrách, lebo spája návštevu najvyššieho poľského vrchu v spojení s našim najvyšším voľne prístupným vrcholom.
Náročnosť a dĺžka trasy
Výstup na Rysy zo slovenskej strany nemôžeme považovať za jednoduchú prechádzku. Keďže Rysy patria k najvyššie dostupným slovenským štítom bez horského vodcu, je treba si uvedomiť, že cesta bude vo vysokohorskom prostredí. To znamená skaly, kamene a miestami občasne sneh. Samotný výstup hore trvá niečo pod päť hodín, pričom nesmieme zabúdať na cestu dole, ak teda neplánujete prespať na niektorej horskej chate. Čo dodať, pokoriť Rysy nie je prechádzka pre malé deti, jedná sa skôr o náročnejšiu turistiku pre zdatnejších turistov. Veď už samotné prevýšenie vyše 1300 metrov hovorí samo za seba. Ak sa na to dáte a dobojujete to až do konca, bude vás však hriať dobrý pocit spokojnosti a s trochou šťastia na počasie aj nádherné výhľady do šíreho okolia.
Informácie o trase
Naša cesta začína na Štrbskom plese, kde sa pomaly vyberieme po asfaltke smerom k Tatrám a chrbtom k parkovisku. Prejdeme popod vyhliadkový mostík priamo k smerovníku, ktorý nám naznačuje, že máme odbočiť vpravo po červenej turistickej značke. Pár krokov po aslfatke a zrazu vidíme vstup do lesa – vydáme sa teda tadiaľ. Mierne stúpanie už začína a kamenisto-lesny terén nás vedie hore, pričom cestou si môžeme na ľavej strane obzrieť skokanské mostíky ako aj jazero Štbrské pleso. Červená nás ďalej vedie lesíkom a časom sa ukážu prvé výhľady na tatranské štíty. Dôjdeme až k smerovníku nad Popradským plesom, kde odbočíme na modrú značku smerom vľavo, a pokračujeme v stúpaní. Pomaly prichádza na rad kosodrevina, terén je stále kamenistý a stále viac a viac sa nám odkrývajú vrcholy naokolo. Po asi hodinke si treba dávať pozor, lebo sa nám budú cesty deliť – vľavo na Kôprovský štíta po modrej, doprava po červenej turistickej značke na Chatu pod Rysmi. My ideme samozrejme po červenej, ktorá znamená ako inak stúpanie. A tak kráčame a kráčame, tu sa nemáte moc kde stratiť, každopádne sa pripravte na náročnejší horský terén – viac skál a kameňov. Po ľavej strane sa nám začnú odhaľovať Žabie plesá a to je neklamné znamenie toho, že chata už nie je ďaleko. Avšak taktiež toho, že za rohom prichádzajú rebríky a reťazové úseky. Tu zvýšte opatrnosť, lebo v prípade veľkého počtu turistov je to mierne nebezpečnejšie, hlavne ak narazíte na ľudí, ktorí idú bez rešpektu k ostatným. Po zvládnutí týchto zaistených úsekov si obídeme horu a pred očami sa nám odkryje Chata pod Rysmi. K chate je to už len pár krokov, už len pár krokov a môžete sa tu posilniť a občerstviť pred záverečnou skúškou tohto výletu – samotnými Rysmi. Na chate majú zmysel pre humor, takže vás rozveselí napríklad zástavka SAD, prípadne miestna požičovňa bicyklov. Takže posilnení sme a poďme to doraziť! Prichádza nepríjemný nebezpečnejší terén, kde reálne hrozí menší alebo väčší úraz, lebo turisti smerujúci dolu môžu spustiť padajúce kamene, ktoré by mohli trafiť tých, čo sa snažia pokoriť vrchol. Posledných pár metrov preto zvýšte opatrnosť, no nenechajte sa ale zmýliť, posledných pár metrov je reálne asi hodina smerom hore. Výstup na vrchol je technicky možno trošku náročnejší, ale rozhodne sa oplatí. Tesne pred úplným vrcholom máme možnosť voľby – buď na pravú alebo ľavú stranu hory. Výhľad si však užijete z každej, ale to samozrejme iba za predpokladu pekného počasia. Vitajte na Rysoch!
Zaujímavosti
Zaujímavosti začneme trošku netradične a to konkrétne Žabím plesom. Jeho názov pochádza od zlatokopov, ktorí vo svojich predstavách oživili Žabiu dolinu čarodejnými žabami, ktoré vraj sedia na pokladoch. Určite ste si všimli, že plesá sú tu dve. To prístupnejšie bližšie pri vás sa nazýva Veľké Žabie pleso mengusovské, to ďalej od vás Malé Žabie pleso mengusovské. Obe sú v nadmorskej výške zhruba okolo 1900 metrov, pričom to bližšie k vám má rozlohu 2,65 hektára a hĺbku zhruba okolo sedem metrov. Pleso je bezprítokové a občas napája to menšie v pozadí. Kedysi boli tieto plesá spojené v jedno veľké, časom ale ubudla voda a rozdelila ich pol metra vysoká kamenná hrádza. Asi je dobré uviezť, že Žabie plesá sú v skutočnosti tri, no to tretie je turisticky neprístupné.
Prejdime na Chatu pod Rysmi, nie je to totiž len taká hocijaká horská chata. Je to totiž najvyššie položená horská chata na Slovensku, dokonca v celých Tatrách. Nachádza sa vo výške 2250 metrov nad morom a to už si samo o sebe zaslúži obdiv. Chata pod Rysmi tu stojí presne od 17. septembra 1932, pričom jej výstavbu financoval Klub československých turistov. Už v roku 1948 chatu poškodila prvý lavína, pričom odtrhla priečku kuchyne od jedálne. Lavíny túto chatu neobchádzali a tak bola následne poškodená v rokoch 1962 aj 1982. Lavíny neutíchli ani po prelome milénia a tak chatu načala lavína v roku 2000 a dokončila to tá v roku 2001. Po ďalšej, ktorá prišla v roku 2003 začali zvažovať o postavení chaty na inom mieste, aby ju neohrozovali lavíny, k tomu však neprišlo. Ani tieto nepriaznivé dejiny však chatárov nezastavili a Chata pod Rysmi do dnešného dňa stojí na svojom mieste a ponúka turistom občerstvenie, ba dokonca nocľah. Miestny chatár má zmysel pre humor a tak v okolí chaty môžete pozorovať rôzne anomálie, ako napríklad zástavku ČSAD, prípadne požičovňu bicyklov. Vzhľadom na to, že sa jedná o najvyššie položenú horskú chatu v Tatrách, je zásobovaná horskými nosičmi, ktorí musia zvládnuť asi 4,5 km s prevýšením 800 metrov a na chatu nosia zvyčajne 70-90 kilové náklady zásob. Rekord v tomto tatranskom „športe“ má chatár Viktor Beránek, ktorý v roku 2003 vyniesol hore náklad v celkovej váhe 122,5 kilogramu. Viktor Beránek je taktiež chatárom na tejto krásnej chate už od roku 1979 a veríme, že ju bude udržovať v podobnom duchu ešte veľa rokov.
Rysy. Rysy sú pojem sám o sebe. S nadmorskou výškou 2503 metrov sú najvyšší dostupný slovenský vrchol bez horského vodcu. Nehovoriac o tom, že sú zároveň najvyšší vrch Poľských Tatier ako aj najvyšším vrchom Poľska. Samotné Rysy majú tri vrcholy – severozápadný s výškou 2498,7 metra, juhovýchodný s výškou 2473,3 metra a samozrejme ten hlavný prostredný s výškou 2503 metrov nad morom. Možno sa pýtate prečo názov Rysy. Názov pochádza z goralského označenia, ktoré znamená ryhy alebo trhliny, ktoré sú z diaľky viditeľné pri pohľade zo severnej strany. Tieto trhliny sú často aj v lete zasnežené a z diaľky sa vynímajú na tmavom žulovom podklade. Spomenieme ešte, že v roku 1913 na Rysy vystúpil aj Vladimír Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa za socializmu organizovali hromadné výstupy na vrchol. Zo slovenskej strany sú Rysy ľahšie dostupné, avšak iba počas letnej sezóny. Na druhú stranu z poľskej strany môžete Rysy navštíviť celoročne. Ale pozor – výstup na Rysy z poľskej strany je podstatne technicky náročnejší a nebezpečnejší, preto neodporúčame riskovať.
Galéria
Last modified: 22. novembra 2018
