Kto by nepoznal hádam najkrajší slovenský zámok? Bojnický zámok je ideálny výlet pre malých aj veľkých. Jeho romantický vzhľad a krásne okolie určite zaujme aj vás.
Náročnosť a dĺžka trasy
Prechádzka po zámku a jeho okolí určite náročná nie je a preto sa asi moc vyjadrovať nebudeme. Čo sa týka dĺžky trasy, viete si to prebehnúť za hodinku, alebo sa motať v parku a po okolí aj celý deň. Výber je na vás. Zámok je ale dokonalé miesto pre výlety s deťmi, ktorým sa prehliadka isto bude páčiť.
Informácie o trase
Bojnický zámok je ťažšie nenájsť ako nájsť. Už od Nitry alebo Prievidze vás smerujú tabule, ktoré vás k zámku dovedú. Ak by ste ich ale ignorovali, prídete do Bojníc a zámok je neprehliadnuteľný. V letných mesiacoch a cez víkendy je možno trošku problém s parkovaním, ale dobre zabezpečené platené parkoviská sa o vás postarajú. Verte alebo nie, nemáte sa kde stratiť.
Zaujímavosti
Bojnický zámok je dobre známy hádam každému výletníkovi. Tento romantický zámok, ktorý je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou ste už určite navštívili. A ak nie, treba tento omyl určite napraviť. Pozrime sa ale viac do minulosti tohto zámku. Na mieste terajšieho zámku stálo už v 12. storočí drevené hradisko. V priebehu 13. storočia ho vtedajší majitelia – rod Poznanovcov – prestavali na kamenný hrad. Určite ste netušili, že tento romantický zámok bol dlhé stáročia využívaný ako klasický hrad. Medzi významných majiteľov hradu spomenieme Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý hrad vlastnil do roku 1321. Menej známy avšak významný rod Noffryovcov sa pričinil po Čákovej smrti o lepšie opevnenie Bojnického zámku, ako aj o jeho výrazné rozšírenie. Po vymretí tohto rodu hrad dostal do rúk ďalší významný šľachtic a to Matej Korvín. Kráľ Matej Korvín miloval Bojnice a v hrade trávil neskutočne veľa času. Z histórie vieme, že úradné dokumenty podpisoval pod lipou pred hradom, ktorá sa do dnešného dňa zachovala ako Lipa Mateja Korvína a je jedným z najstarších a najznámejších stromov na Slovensku. V 16. storočí hrad získal František Turzo, ďalšia známa osobnosť. Ten nechal hrad pretvoriť na renesančný zámok. Po Turzovej smrti získal hrad posledný slávny rod a to Pálfyovci. Boli to práve Pálfyovci, ktorí už vtedajší renesančný zámok prestavali do barokového štýlu, podľa ktorého bol neskôr zrekonštruovaný do dnešnej podoby. Posledný majiteľ Bojnického zámku Ján František Pálfy sa dokonca na prestavbe zámku podieľal osobne a až do svojej smrti prikladal ruku k dielu. Bojnický zámok si teda až do 20. storočia viedol vynikajúco. Po smrti posledného z rodu Pálfyovcov kúpila zámok firma Baťa, ktorej ho ale neskôr po vojne odobral štát. V roku 1950 Bojnický zámok vyhorel, no na náklady štátu bol opravený a neskôr sprístupnený ako múzeum. Posledné prianie posledného z rodu Pálfyovcov sa tak splnilo a od roku 1970 je Bojnický zámok prístupný verejnosti ako múzeum.
Dnes je Bojnický zámok turistickou jednotkou v tomto kraji. Láka výletníkov z blízka aj z ďaleka a pravidelne sa na ňom usporiadavajú rôzne akcie, či už historický šerm, sokoliarske vystúpenia alebo Noc strašidiel. Fotografov zaujme aj malá vežička v strede jazierka pri hrade, alebo samotný hradný areál. Návštevu Bojnického zámku by ste určite nemali vynechať.
Galéria
Last modified: 12. mája 2019
