Zoznámte sa – Via ferrata

Ferrata, poslednú dobu častejšie a častejšie skloňované slovo. Ak ste sa s týmto označením už stretli a stále netušíte, čo to vlastne je, je tento článok ako stvorený pre vás.

Via ferrata! Stále viac a viac ľudí láka tento novodobý módny trend. Čo to ale znamená a o čo sa vlastne jedná? Začneme stručným popisom – samotný názov Via ferrata pochádza z taliančiny a voľným prekladom by sme to mohli nazvať železná cesta. Na Slovensku sa stretnete s názvami zaistená lezecká trasa, v Rakúsku je to Klettersteig, stále to ale znamená jedno a to isté. To, že ferraty prichádzajú viac a viac do módy asi nemusíme rozoberať. Čo teda samotná ferrata je? V jednoduchosti by sa dalo povedať, že sa jedná o lezeckú trasu v horskom teréne, pričom na istenie lezcov sa využíva natiahnuté a ukotvené oceľové lano. Ak by sme chceli ísť dopodrobna, oceľové lano je ukotvené do steny s maximálnou dĺžkou rozostupov päť metrov pomocou oceľových klinov a lezec sa na lane istí sám. Tu je veľký rozdiel medzi klasickým lezením a lezením na ferrate. Na ferrate sa totiž istíte sami! To je pomerne dosť dôležitý rozdiel medzi ferratou a klasickým lezením s lanom.

Základná výbava na ferratu

Áno, akokoľvek si veríte, na ferratu proste potrebujete základné vybavenie, bez ktorého na tieto lezecké trasy ani nechoďte. Je jedno, či vám helma pristane alebo nie, proste tieto skalné lezecké trasy majú svoje pravidlá a tieto pravidlá budeme dodržiavať. Takže akú výbavu potrebujeme a na čo konkrétne slúži?

Začneme základom, to je horolezecký sedák. Sedák je neodmysliteľná súčasť hocijakého spôsobu lezenia po skalách (možno s výnimkou boulderingu v nižších výškach) a je to vec, ktorú sa neoplatí moc podceňovať. Niektorí si volia celotelový úväz, ale na začiatok bohate stačí klasický horolezecký sedák.

Tlmič pádov je druhým základným prvkom lezca via ferraty. Už len jeho názov znie tak, že sa bude hodiť. Že neplánujete padať? To od vás ani nikto nechce, ale tlmič pádov budete mať aj tak. Túto časť spoznáte jednoducho, mnohými je označovaná aj ako “Ypsilon” práve vďaka svojmu tvaru. Slučka na jednej strane, na druhej dve karabíny, pritom každá na svojom istiacom lane. Tieto karabíny sú väčšie ako typické lezecké a vždy disponujú poistkou proti samovoľnému otvoreniu. Na väčšine moderných tlmičov pádov sú istiace slučky ku karabínam elastické, čo je hlavne z dôvodu aby neprekážali pri pohybe lezca v miestach, kde nepotrebuje celú dĺžku tohto lana/slučky. Moderné tlmiče pádov taktiež disponujú brzdou, alebo ak chcete samotným tlmičom pádu. Tlmič pádu je väčšinou tvorený prešitou slučkou v tvare akejsi harmoniky. Tento mechanizmus slúži na stlmenie pádu ak teda k nemu už dôjde. Celý tento vynález pohlcuje energiu pádu a zmäkčí jeho náraz predĺžením brzdnej dráhy. Dokonalá vecička, no nie?

Ďalším neodmysliteľným vybavením potrebným na ferraty je prilba. Zabudnite na to, ako zle v prilbe vyzeráte, alebo či s ňou chcete alebo nechcete liezť. Prilba je potrebná a určite sa vám zíde! Tá chráni hlavu pred nechcenými nárazmi o skalný masív v prípade pádu, a hlavne pred padajúcimi kameňmi, ktorých môže byť pomerne dosť. Je treba myslieť na to, že väčšina ferrát je robená tak, že nad vami niekto lezie. Ten môže uvoľniť kameň, ktorý by vám mohol nepekne ublížiť. Preto prilba! Lezecké prilby už väčšinou disponujú nastaviteľným kolečkom vzadu, ktoré vám prilbu dokonale prichytí k hlave. Jednak to zvyšuje pohodlie lezca a zároveň zvyšuje bezpečnosť.

Toto sú tri dôležité veci, bez ktorých na ferratu nikdy nelezte. Potom sa vždy zíde kvalitná obuv, ideálne s členitou podrážkou. Členitá podrážka je super na lepšie zachytenie v skalnom teréne, takže svoje “hladké vychádzkové adidasy” nechajte prosím doma. V prípade náročnej ferraty nie sú na obtiaž aj lezečky, alebo špecializovaná lezecká obuv. A posledná šikovná vec, keďže ako sme spomenuli všadeprítomné oceľové lano, hodia sa rukavice. A to nie hocijaké, ale ideálne bezprstové rukavice s čo možno najväčšou mierou nešmykľavosti. Tu sa ťažšie radí, lebo každému vyhovujú tie jeho obľúbené rukavice, niekomu cyklistické, niekomu špecializované rukavice od výrobcu na ferraty. Dôležité je aby sa nešmýkali na oceľovom lane, inak sú vlastne zbytočné.

Obtiažnosť a označovanie ferrát

Ferratové trasy sú označované podľa náročnosti od A po E, pričom A je najľahšia obtiažnosť, E je najnáročnejšia. Ak by sme to zobrali z globálneho hľadiska – ak je ferrata zaistená lezecká trasa pomocou oceľového lana, s náročnosťou A ste sa už iste niekde stretli ak navštevujete vyššie pohoria. S prižmúrenými očami môžeme za Áčkovú ferratu označovať určité úseky v Slovenskom Raji, prípadne miesta, kde máte v horskom teréne pomocnú reťaz, aby ste ho vedeli úspešne preliezť. Pre porovnanie taká Cčková ferrata už obsahuje lezecké úseky, kde máte miestami v skale pomocné úchyty alebo stupienky, ktoré vám pomôžu preliezť daný úsek. Rozdiel medzi A a C je ale ten, že pokým Áčko máme mierny skalný terén ako napríklad vo Vysokých Tatrách, Cčko už je strmý skalný terén, s ktorým sa pri bežnej turistike nestretnete a začiatočnému lezcovi môže dať poriadne zabrať. Hlavne ak na neho nie je pripravený.

Tu by sme ale radi upozornili na rôzne označovania ferrát. Kedysi dávno sa ferraty označovali až po kategóriu F a boli primárne určené na lezenie po skale a oceľovým lanom sa lezci iba istili. Ľudia ale začali oceľové lano využívať ako oporný bod a tak sa napríklad z Dčkovej ferraty stala Cčková, lebo nebola až taká obtiažna. Preto sa od tohto označenia upustilo, ale sú miesta, kde sa s týmto označením ešte stretnete. Pre príklad, to čo je v rakúskom Hohe Wande označené ako ferrata obtiažnosti C, môže byť v susednom Maďarsku označované ako Dčková obtiažnosť. Ja viem, ja viem… Mierne to klame, ale toto už nezmeníme.

História Via ferraty

Ferraty za poslednú dobu zaznamenávajú veľký úspech, to ale neznamená, že doteraz tu neboli. História zaistených lezecký trás siaha až do 15. storočia, kde sa začali budovať drevené rebríky pri výstupe na horu Mount Aiguille. Tie by ste ale s modernu výbavou ťažko zdolávali. Prvá ferrata podobná tým dnešným vznikla v roku 1843 a to na Dachsteine, kde bolo vybudované prvé umelé istenie. Pár rokov na to bola v rovnakom duchu vybudovaná trasa na Grossglockner. Všetky tieto trasy vybudoval Nemecký a rakúsky alpský spolok. Počas svetovej vojny boli vybudované ďalšie zaistené horské cesty, avšak nie na podporu turizmu, ale aby vojakom uľahčili prístup do inak neprístupného terénu. Takže z histórie vieme, že prvé ferraty slúžili na uľahčenie prístupu či už turistom, alebo vojakom. To je už dávno minulosť a v súčasnosti vznikajú práve opačné ferraty – ťažšie a ťažšie. Tie prinášajú pôžitok športovým lezcom a lezcom, ktorí majú v obľube prekonávať stále nové a nové hranice.

K záveru

Tak tým by sme snáď zvládli základné predstavenie označenia “Via ferrata”. Verím, že už máte väčšiu predstavu o tom, čo vás čaká a čomu sa vyvarovať, prípadne ako ísť pripravený. Radi by sme upozornili všetkých ferraťákov, že lezenie po týchto skalných trasách je na vlastné riziko a netreba preceniť svoje schopnosti. Na ferratu choďte vždy aspoň dvaja a dávajte si pozor na počasie. Neoplatí sa byť v búrke na skalnom brale s oceľovým lanom po boku a karabínami na ňom. K záveru ešte asi toľko, že lezenie na zaistených trasách, alebo ak chcete ferrate je vždy len na vašu vlastnú zodpovednosť.

O bezpečnosti na ferratách počas lezenia, istení a ďalších radách si povieme v ďalšom článku…

Last modified: 19. júla 2019