Manínsky okruh

Kto by nepoznal Manínsku tiesňavu? A práve sem si spravíme výlet s názvom Manínsky okruh. Ukáže nám nielen úžinu, ale aj jej blízke okolie.

Náročnosť a dĺžka trasy

Manínsky okruh je pomerne nenáročná turistika, keď prihliadneme na okolité vrchy. Za normálnych okolností sa dá zvládnuť za približne tri hodiny, ale v našom konkrétnom prípade si vyčleníme o hodinku naviac. Dĺžka trasy je len približná, keďže niektoré úseky zahrnuté v tomto článku nie sú turisticky značené. Výlet je vhodný aj pre deti.

Informácie o trase

Náš výlet začína niekde na Považí. Presunieme sa autom z obce Považská Teplá do Manínskej tiesňavy. Už cesta autom cez samotnú tiesňavu je zážitok. Pokiaľ je to možné, zaparkujeme hneď za skalným priesmykom a obujeme turistickú obuv. Čaká nás približne polhodinová prechádzka do obce Záskalie po červenej turistickej značke. Možno by bolo vhodné si najprv pozrieť oddychovú lúku na pravej strane, ktorá má aj iný význam – na skale Veľkého Manína sú umiestnené spomienkové tabule milovníkov hôr. Ale naspäť k trase – ako som spomínal, prídeme do obce Záskalie. Tu si treba dávať pozor, odbočíme totiž na zelené značenie, ktoré nám trošku rozhýbe nohy. Cesta po zelenej trase je pomerne monotónna, stále lesnou cestičkou smerom hore, až kým sa nedostaneme k smerovníku Pod Veľkým Manínom. Tu zmeníme farbu na žltú a prekvapivo – opäť šliapeme hore svahom. Dostaneme sa na smerovník Vápencová jaskyňa. Práve tu nastáva menšia odbočka z plánovanej trasy. Žltá turistická značka nás vedie vľavo pod vrchol Veľkého Manínu, ale nás momentálne zaujíma tá neznačená cesta vľavo. Vyberieme sa teda doľava. Táto neznačená trasa nám najprv ukáže krásnu vyhliadku, z ktorej je vidieť tiesňavu. Po ceste ďalej uvidíme krásny skalný útvar typický pre Súľovské skaly – otvor v skale. Cez ten je vidieť Kostoleckú tiesňavu. Pokračujeme ďalej, trasa sa zvažuje smerom dole až na križovatku neznačených turistických ciest. Jedna pokračuje smerom dole, druhá akoby obchádzala skalu po ľavej strane. A presne túto odbočku hľadáme. Ako zistíme, či sme správne? Jednoducho, po asi dvoch minútach uvidíme na skale poistnú reťaz, ktorá nás zavedie k Partizánskej jaskyni. Užijeme si jaskyňu ako aj výhľad na Kostoleckú tiesňavu a poberieme sa naspäť k turistickému smerovníku. Po žltej značke opäť kúsok hore, kým prídeme pod vrchol Veľkého Manína. Odtiaľ sa cesta zvažuje pre zmenu dole, prichádzajú pomerne strmé cik-cakové úseky, ktoré nás dovedú až dole k asfaltovej ceste. Držiac sa asfaltky prejdeme cez Manínsku tiesňavu a hľadáme, kde sme zaparkovali.

Zaujímavosti

O Manínskej tiesňave toho môžme napísať nesmierne veľa. Rozhodne vieme, že kedysi spojené Manínske bradlo rozdelil potok (áno ten potok, ktorý ste videli) na dve časti – Malý a Veľký Manín. Pokiaľ idete z Považskej Teplej, na ľavej strane je Malý Manín, na pravej Veľký. Manínska tiesňava sa vyznačuje bizarnými skalnými útvarmi a vzácnou faunou a flórou. Je zapísaná v slovenských rekordoch ako najužší kaňon na Slovensku. Šírka najužších stien sotva stačí na prechod autobusu. Steny, ktoré úzku dolinu zvierajú sú miestami vysoké až 400 metrov. Vzhľadom na ostré skalné útesy je tento úsek v zime značne rizikový, keďže veľa krát v zime zvykne spadnúť lavína a odrezať tak okolité obce od sveta.

Smerovník Vápencová jaskyňa sme síce na trase našli, avšak samotnú Vápencovú jaskyňu už budete hľadať ťažšie. A aj keby ste ju našli, prístup do nej je verejnosti zakázaný ako vo väčšine jaskýň v týchto vrchoch. Výnimkou je ale Partizánska jaskyňa.

Galéria

Last modified: 17. januára 2019