Dlho som rozmýšľala, či budem písať o Rysoch alebo o Zamkovského chate. Napadlo ma, že písať o Rysoch bude vhodnejšie, pretože je to náročnejšia turistika ale keď ide o pocity a atmosféru, pre mňa jednoznačne vyhráva Zamkovského chata. Na Zamkovského chatu sme sa vybrali tento rok na Veľkonočné prázdniny. Všetko bolo pekne zasnežené a k tomu sme ešte vychytali aj super počasie. Foťák nachystaný a mohli sme vyraziť.

Náročnosť a dĺžka trasy

Túra na Zamkovského chatu sa radí medzi nenáročné, ale pri tomto ročnom období by sa dala nazvať aj ako – ako sa zariadiš tak máš 😀 My samozrejme bez mačiek, našťastie, neboli sme jediný. Ale aj to zo sebou prinieslo svoje výhody. Museli sme si navzájom pomáhať, väčšinou to inak ako po zadku ani nešlo. Prinieslo to kopu srandy a tú súdržnosť medzi nami ľuďmi, ktorá sa pomaly ale isto z našich každodenných životov vytráca. Ale tu bola. Už tu neexistovalo slovo cudzí…


Informácie o trase

Odviezli sme sa vláčikom do Starého Smokovca odkiaľ začína zelená značka na Hrebienok. Ako to na tieto sviatky už býva, na Hrebienok išla kooopa ľudí. Je to krátka max 45 minútová trasa ktorú zvládne každý. Z Hrebienka sme sa rýchlo dostali na červenú značku smerom k Bilíkovej chate kde sme dali aj malú zástavku.  Tak. A naša už teraz naozajstná turistika môže začať. Dali sme sa znovu na červenú. Značka nám oznamovala priemerný čas 1hodinu a nejaké drobné. Smer – Zamkovského chata 1475 m.n.m. Turistika v zime má neskutočnú atmosféru. Tiež som z tých ľudí, ktorí nemajú radi zimu. Ale ako sa často hovorí : „musíš si to prežiť a precítiť na vlastnej koži aby si vedel o čom to naozaj je“. To nekonečné ticho. Svet zložený len z dvoch farieb. Občas sa čo to mihne pod tlakom snehu. Alebo dostaneš menšiu sprchu.

Vzdialenosť 5,1 km | Čas 2:30 hod | Stúpanie 557 m | Klesanie 100 m

Zaujímavosti

Onedlho sa  otvoril priestor pred nami a zvuk ktorý nás sprevádzal skoro celou cestou sa konečne odhalil – Studený potok. Preteká terénnym zlomom a vytvára kaskády, ktoré sú pekné hlavne pri jarnom roztápaní snehu, keď je hladina vody vysoká. Prešli sme cez lávku, trošku sa pomotali a pokračovali v ceste. Les okolo nás sa postupne vzďaľoval a my sme nevedeli kam skôr pozrieť. Boli sme obkolesení mohutnými vrchmi z každej strany. Cítili sme sa byť súčasťou… Do konca chýbala už iba necelá pol hodinka, keď sa nám vynorila pred očami malá Rainerova chata. Najstaršia a najmenšia zachovaná chata vo Vysokých Tatrách. Je to taká milá útulňa s veľmi peknou mini expozíciou tatranských nosičov a historickej vysokohorskej výbavy. No náš cieľ sa nachádzal ešte o kúsok vyššie, tak sme dali malú prestávku, doplnili sily a pokračovali v ceste. Nasledujúca značka ukazovala už len 15 minút, počas ktorých sme videli Obrovský vodopád. Chodník nás znovu vtiahol do lesa, kde nás ešte trochu vytrápil svojím prevýšením, ale koniec stál skutočne za to. Pred nami sa objavila krásna čistinka, kde stála Zamkovského chata. Chata, ktorá dýcha svojou vzácnou históriou. Tu sme našli samých seba. A ešte najlepšiu cesnakovú polievku 🙂

Jedna z najkrajších horských chát vo Vysokých Tatrách je Zamkovského chata. V ústí Malej Studenej doliny na trase medzi Hrebienkom a Skalnatým plesom sa nachádza celoročne otvorená horská chata s možnosťou ubytovania. Krásna romantická chata pri potoku so štítmi Tatier nad sebou leží v nadmorskej výške 1475 metrov a vznikla v roku 1942, kedy ju postavil známy horský vodca a horolezec Štefan Zamkovský s manželkou Ľubicou. V období druhej svetovej vojny poskytla chata útočisko politickým utečencom a partizánom. Patrí medzi chaty, ktoré zásobujú výlučne nosiči, aj napriek tomu má celkom priateľské ceny.

Galéria

Last modified: 19. decembra 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *