Hrebeňom Roháčov – časť 1.

Pozrime sa spolu na obľúbenú trasu, ktorú sme nazvali Hrebeňom Roháčov. Trošku netradične začneme druhou polkou tohto krásneho hrebeňa a to konkrétne vrchmi ako sú Tri kopy alebo Baníkov.

Náročnosť a dĺžka trasy

Roháče nepatria k ideálnym výletom pre vychádzkových výletníkov, ktorí sa radi dostanú všade autom. Kto tu už bol, vie že je to náročnejšia horská turistika so všetkým, čo k tomu patrí. Ani tento okruh nebude iný. Behom zhruba ôsmich hodín musíte prekonať prevýšenie vyše 1300 metrov a následne ho zbehnúť aj dole. Takže menšie deti necháme doma a vyberieme sa na krásnu vysokohorskú turistiku s dosiahnutím najvyššieho vrcholu Západných Tatier

Informácie o trase

Našu púť na najvyšší vrchol Západných Tatier začneme na parkovisku pod Spálenou. Veľké platené parkovisko pri lanovke nájdete pomerne ľahko, stačí od Zuberca smerovať na Spálenú a verte, že väčšie parkovisko pod Roháčskymi vrchmi nenájdete. Z parkoviska si nájdeme smerovník, zvolíme zelenú trasu na Šindľovec. Cesta vedie krátkym lesíkom, zakončená trošku strmým výstupom, ale aspoň sa trošku rozhýbeme. Prichádza asi najnudnejšia časť trasy a pritom najjednoduchšia – cesta k Ťatliakovej chate. Tá je označená červenou turistickou značkou, aj keď v tomto prípade značku vôbec nepotrebujete. Naše kroky totiž vedú priamo hore po asfaltovej ceste, ktorou pôjdeme zhruba hodinku. Ťatliakova chata je konečne akousi pomyselnou bránou do sveta  Roháčskych vrchov, avšak nie na hrebeň. Od nej sa vyberáme modrou turistickou značkou, ktorá začína krásne stúpať kamenistým terénom. Cestou obídeme studničku, naskytnú sa nám krásne výhľady na vrchy dookola a cesta bude stále skalnatejšia. Konečne uvidíme smerovník, ktorý nám oznamuje, že sme pred Smutnou dolinou. Na Roháčske plesá tentokrát nejdeme, takže na zelenú odbáčať nebudeme. Pokračujeme modrou značkou Smutnou dolinou až do Smutného sedla. Ak ste túto dolinu vyšliapali bez prestávky, začína vám dochádzať, prečo sa volá “smutná”, aj keď jej názov má úplne inú históriu. No ale k trase – vitajte v Smutnom sedle. Zo sedla si viete vychudnať krásne výhľady, na jednej strane máte jednu časť hreneňa, na druhej druhú časť. Ostrý Roháč na jednej strane, Baníkov na druhej. Tentokrát ale volíme Baníkov a preto odbáčame vpravo, pričom stále červenou trasou. Tu začína pravý roháčsky hrebeň, ktorý nám velí takzvane “rovno hore po skalách”. Pred nami sa vypínajú Tri kopy a my sa musíme dostať za ne. Trasa po hrebeni už naozaj nie je pre rekreačných turistov, lebo v lajckom preklade by sa dala nazvať “trasa hore po skale, dole po skale a zase dookola”. Na náročnejších zostupoch dole je našťastie dostatok reťazí, no aj tak tu treba zvýšiť bezpečnosť, nikto predsa nechce padnúť dole z hrebeňa. Nie je sa moc kde stratiť, takže postupne prelezieme Tri kopy až sa dostaneme na Baníkov. Ak ste sa dostali až sem, rád by som vám pogratuloval, práve ste totiž na najvyššom vrchu Západných Tatier v nadmorskej výške 2 178 metrov nad morskou hladinou. Vyšší bod už na Roháčoch nenájdete. Okej, poďme dole! Stále červenou trasou do Baníkovského sedla, kde zmeníme farbu na zelenú. Nebudem vám klamať, zostup dole nie je príjemný a ak máte problémy s kĺbami, dosť ich ucítite. Pravdou ale je, že tých 1348 metrov treba niekde zísť dole a to pomerne strmo. Skalný terén, šmykľavé kamene a strmý svah, to je cesta z hrebeňa Roháčov. Zelenou sa dostaneme k ďalšiemu smerovníku, kde odbočíme na žltú značku, nech si to trošku skrátime. Žltá sa nám časom spojí s modrou, ktorá nás bude viezť strmo po skalách, potom strmo lesom okolo Roháčskeho vodopádu. Keď sa konečne trasa ustáli, čaká nás záverečných pár metrov smerom hore a napojíme sa na našu starú známu červenú asfaltovú cestu. Už len zbehnúť dole k Šindľovcu, tam odbočiť na zelenú a sme na parkovisku, kde sme začali.

Zaujímavosti

Povedzme si narovni, že hrebeň Roháčov je zaujímavosť sama o sebe. Spomenuli sme Smutnú dolinu, tak aby sme veci uviedli na pravú mieru. Na ľavej strane Smutnej doliny do nej spadajú strmé svahy vrchu Plačlivé, na základe čoho dostala kedysi svoj názov. Z tejto doliny sa dostaneme teda do Smutného sedla, ktoré patrí k tým najvýznamnejším v Západných Tatrách. Prechádza ním predsa hrebeň Roháčov. Samotné sedlo je v nadmorskej výške 1965 metrov, takže už ste takmer na hranici dvoch tisíc. Ponúka nádherné výhľady, či už do doliny, alebo na samotný hrebeň. Je akýmsi neoficiálnym stredom hrebeňa a využíva sa často na výstup, prípadne zostup pre mnohých turistov.

Ak ste si prešli túto trasu, určite ste išli cez Tri kopy, ktoré si nemôžete pomýliť. Tri samostatné vrcholy vzdialené asi päť minút od seba, k tomu výrazný skalný exponovaný tvar dodáva tomuto vrchu nenapodobniteľný vzhľad. Ak k tomu prirátame výšku 2154 metrov nad morom, určite ostanú dlho vo vašej pamäti. Ak ešte len zvažujete prechod hrebeňom Roháčov, spomenieme len, že prechod cez Tri kopy je fyzicky aj technicky náročný a nie je pre každého. Ak máte strach z výšiek, možno toto nie je výlet pre vás.

Baníkov, alebo najvyšší západný. Nadmorská výška 2 178 metrov, strmé svahy dlhé vyše 350 metrov do doliny a výhľad na šíre okolie. Toto je Baníkov! Určite to nie je najvyšší voľne dostupný vrch na Slovensku, no verím, že si ho už len kvôli ceste k nemu a od neho zapamätáte. Samozrejme, ak by vám išlo len o dosiahnutie Baníkova samotného, je ľahšou voľbou zvoliť lanovku zo Spálenej, ale prišli by ste o adrenalín a hlavne krásnu trasu Západnými Tatrami.

Cestou dole prejdete ešte okolo Roháčskeho vodopádu, ktorý je schovaný takmer pri konci modrej značky v lese smerom dole. Ak máte ešte energiu, dobehnite si tých pár minút a vychutnajte si tento krásny mohutný tok vody.

Myslite na to, že hrebeň Roháčov je krásna drsná tatranská príroda a nie žiadna prehádzka. Ale tá krása, výhľady a hlavne dobrý pocit z prekonaných vyziev vám nezoberie nikto!

Galéria

Last modified: 22. novembra 2018