Máme tu niečo pre nadšencov ľadovcov, vysokých hôr a ferrát. Práve pre vás sme pripravili trasu, ktorá vás prevedie ferratou na Marmoladu, na najvyšší vrch talianskych Dolomitov. A že sa jedná o kráľovnu tohto pohoria vám pripomenie aj výstup spolu s neopakovateľnými výhľadmi.
Náročnosť a dĺžka trasy
Na začiatok si dáme upozornenie – pokiaľ nemáte dostatočné skúsenosti s pohybom vo vysokohorskom prostredí, bez horského vodcu sa na túto trasu nepušťajte! Trasa ferratou na Marmoladu nie je prechádzka, jedná sa o nadmorskú výšku nad 3000 metrov a s ňou spojené nástrahy. Samotné lezenie je síce na úrovni ferraty s náročnosťou B, miestami C, ale treba rátať aj s pohybom po ľadovci, pohybom vo vyššej nadmorskej výške než na Slovensku máme a samozrejme s poveternostnými podmienkami. Takže táto trasa je len pre tých skúsenejších a zdatnejších turistov. Čaká vás nadmorská výška 3343 metrov, necelé štyri kilometre, prevýšenie vyše tisícku, či zaistená lezecká trasa a ľadovec. To všetko patrí k Marmolade, to všetko patrí k Punta Penii.
Informácie o trase
Presunieme sa do Talianska, do nádherných vrchov – Dolomitov. V srdci týchto krásnych hôr v nadmorskej výške 2053 metrov nad morom sa nachádza jazero Fedaia, dostupné autom cez horské prechody s bezplatným parkoviskom. Tu je začiatok našej cesty za zdolaním “Kráľovny Dolomitov”. Od jazera máme možnosť vyšliapať po červenej turistickej značke hore ku konečnej stanici lanovky, alebo máme možnosť využiť práve spomínanú lanovku. Možno sa vám to zdá podivné, ale v tomto prípade odporučíme lanovku a máme na to viacero dobrých dôvodov. Prvý dôvod je šetrenie času a energie, obe sa totiž môžu neskôr hodiť. Druhý dôvod je, že cesta touto lanovkou v podobe akéhosi nákupného košíka je nádherným zážitkom. Odporúčame sa teda vyviezť lanovkou k hornej stanici – k horskej chate s názvom Rifugio Pian dei Fiacconi, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 2625 metrov. Gratulujeme, ste o tridsať metrov nižšie ako na Gerlachovskom štíte, a to iba začíname…
Od horskej chaty odbočíme vpravo, kde miniete drevený trón pre fotografov, a napojíte sa na cestu označenú ako cesta číslo 606, alebo ak chcete Alta via Dolomiti 2. Práve tu treba dať veľký pozor, lebo turistické značky rokmi zmizli a orientácia v tomto teréne nie je najjednoduchšia. Dalo by sa povedať, že pár metrov mierne zostúpite, obídete veľký skalný útes a za ním začnete opäť stúpať k zaisteným úsekom. Tu už na dvestopercent pôjdete cez ľadovcové pole v akomsi rozsiahlom skalnom žľabe, takže v rámci bezpečnosti odporúčame mačky a cepíny. Ako sme spomenuli, orientácia v teréne je náročnejšia, no dôležité je napojiť sa na prvé zaistené úseky v skale. Keď sa dostanete ku skale, vymeníme mačky za ferratový set a vylezieme prvú časť lezeckého úseku do sedla Forcella. Ak by vás to zaujímalo, práve ste v nadmorskej výške 2910 metrov, a odporúčame na chvíľku zastať a vychutnať si výhľad, určite nebudete banovať.
Keď ste si vychutnali výhľad, je na čase pokračovať. Naša cesta už bude pokračovať zaistenou lezeckou trasou, pričom budeme stúpať po západnom hrebeni. Oceľové istiace lano a kramle vás budú sprevádzať najbližšiu dobu, je však treba si dať pozor, niektoré kovové kramle sú uvoľnené. Cestou po ferrate vám skrížia pozostatky opevnenia z Prvej svetovej vojny, pri ktorých sa dá na chvíľku aj oddýchnuť. A ďalšie lezenie po oceľových kramlách s istiacim lanom, ktoré nás dovedie až na koniec lezeckej cesty. Za predpokladu, že je dobrá viditeľnosť už by ste mali vidieť vrcholový kríž a vedľa neho malú horskú chatku Capanna Punta Penia. Posledných pár metrov teda nebudeme liezť, ale pekne si ich odšliapeme. Nezabúdajte, že sa pohybujete na ľadovci, takže odporúčame naviazanie na lane, pričom mačky a cepín sú samozrejmosťou. Posledných pár krokov a dotknete sa obrovského kríža na vrchole. Víta vás Punta Penia, víta vás najvyšší vrchol Kráľovny Dolomitov.
Zaujímavosti
Aj keď sme to už spomenuli, zopakujeme si to: Výstup na najvyšší vrch Marmolady je zaistená lezecká cesty (ferrata) vo vysokohorskom prostredí s prechodom cez ľadovec a určite ho netreba podceniť! Samozrejme, je síce na vlastné riziko, ale bez dostatočných skúseností a aspoň základnej výbavy sa o neho nepokúšajte. Výbava ako prilba, horolezecký sedák, ferratový tlmič pádov, odsedák, mačky, či cepín by mali byť samozrejmosťou, no nezabúdajme na lano a zopár karabín tiež nie je na škodu. Výstup síce nie je technicky náročný, ale bez potrebných znalostí a výbavy je nebezpečný.
Po upozornení poďme na samotnú Marmoladu. Marmolada je najvyšší vrch Dolomitov a Dolomity sú výrazný horský masív v južných Alpách. Nie nadarmo sa jej hovorí Kráľovna Dolomitov, tvorí ju totiž päť vrcholov, ktoré pôsobia ako koruna. Najvyšší vrch je Punta Penia s nadmorskou výškou 3343 metrov, nižší a taktiež obľúbený vrchol Punta Rocca má výšku 3309 metrov nad morom. Ďalšie vrchy sú Punta Ombretta (3230 m), Pizzo Serauta (3035 m) a Punta Seratua (3069 m). Naše kroky samozrejme viedli na najvyšší bod Marmolady a to je Punta Penia. Takže ak ste sa rozhodli pre túto trasu a postavili ste sa k vrcholovému krížu, boli ste v nádhernej výške 3343 metrov nad morom. A je to práve vrchol Punta Penie, ktorý ponúka neuveriteľný výhľad na šíre okolie, napríklad aj fotogenický masív Piz Boé.
Z histórie vieme, že prvý výstup na túto horu uskutočnil v roku 1864 rakúsky horolezec P. Grohmann. Západným hrebeňom (to je ten, ktorým sme išli) sa podarilo Punta Peniu zdolať až o veľa rokov neskôr, konkrétne v roku 1898. Päť rokov po tomto výstupe tu bola vybudovaná ferrata, ktorá je do dnešného dňa vyhľadávanou trasou na vrchol. Nesmieme zabudnúť, že práve cez Marmoladu prechádzala kedysi hranica medzi Rakúsko-Uhorskom a Talianskom. Počas prvej svetovej vojny tu Rakúšania vybudovali celé vojenské mestečko, ktoré sa neskôr zapísalo ako najväčšie nešťastie v Alpách. Uvoľnila sa totiž lavína, ktorá zmietla toto mestečko a o život prišlo približne tristo vojakov. Roztápajúci ľadovec aj teraz občas vyplaví telá mŕtvych vojakov, alebo ich výzbroj.
Galéria
Last modified: 13. januára 2020
