Zrúcanina hradu Vršatec je príjemná zástavka v prípade, že sa pohybujete v Bielych Karpatoch. Výstup na hrad je nenáročný a výhľad je prekrásny.

Náročnosť a dĺžka trasy

Na hrad sa dostanete približne za desať minút vychádzkovou chôdzou. Cesta je síce neznačená, ale nemáte kam zablúdiť, pokiaľ si správne prečítate informácie o trase.


Informácie o trase

Možnosti máme hneď dve. Prvá je výhoda pre výletníkov vlastniacich auto – zaparkovať sa dá priamo vo Vršatci. Prejdete Vršateckým Podhradím a cesta vás zavedie strmhlav hore mierným esíčkom. Tu zbadáte parkovisko na jednej strane a skalný útvar na druhej. Pre tých, čo motorové vozidlo nevlastnia, alebo sa rozhodli ísť hromadnou dopravou je to asi o 15 minút dlhšie, vystúpiť musia vo Vršatskom Podhradí a ten kúsok modrej turistickej značky si prejsť pešo. Tak alebo onak sa dostanete na miesto medzi Vršatecký hrad a náučný okruh Vršatecké bradlá. Odbočku na hrad nájdete hneď, je umiestnená vedľa informačného panelu na ľavej strane asfaltovej cesty. Vyberiete sa po nej, zastaví vás ceduľa „Na horný hrad vstup zakázaný“ a tak máte jedinú možnosť – do prava. Stále stále rovno a do pár minút ste pri hrade.

Vzdialenosť 804 m | Čas 00:30 hod | Stúpanie 106 m | Klesanie 33 m

Zaujímavosti

Zrúcanina hradu Vršatec, Vršatecký alebo aj Vršatský hrad sa nachádza na brale Vršatec, nad obcou Vršatecké Podhradie na kraji Bielych Karpát. Tento hrad bol postavený približne v roku 1244 ako reakcia na vpád Mongolských kmeňov na územie. Nachádza sa v nadmorskej výške 805 metrov.  Kopec, na ktorom je dnes už len ruina hradu bol osídlený už v dobe bronzovej. Hrad bol postavený pôvodne ako strážna veža, ktorá mala za úlohu chrániť severné hranice a hlavne dôležitý priesmyk na Moravu. Neskôr z toho postavili kamenný hrad, ktorý sa skladal z dvoch výškových úrovní – dolného a horného hradu. Horný hrad reprezentovala strážna veža, ktorá mala rozhľad na šíre okolie. Od 15. storočia hrad vlastnila rodina Vršatských, ktorá hrad prestavala aj na účely stáleho bývania. V roku 1707 počas rákocziho povstania bol pre Vršatec ťažký rok. Obsadili ho povstalecké vojská, ktoré ho rok na to museli odovzdať cisárskym. Pri nešťastnom výbuchu bola poškodená značná časť budov. Na cisárov rozkaz museli vojaci vyhodiť do vzduchu zvyšok hradu, aby nepadol do nesprávnych rúk. Od tohto momentu hrad chátral a chátral, až z neho neostalo takmer nič.

Do dnešnej doby sa zachovalo zopár obvodových múrov dolného hradu a minimum horného. Vzhľadom na nebezpečenstvo padajúcich častí hradu bol vstup do horného hradu zakázaný. Napriek tomu, že za poslednú dobu sme svedkami občianskych združení na obnovu hradov, zrúcanine hradu Vršatec sa akosi tieto pokusy o obnovu vyhli. Pevne verím, že nie na dlho…

Povesť hovorí o pánovi hradu Vršatec Imrichovi a jeho sluhovi Ondrejovi. Tatári vtrhli na Slovensko a práve od tohto hradu zutekali, lebo si mysleli, že na nich útočí presila. Zaprisahali sa však, že pána hradu chytia. Rok na to prišli opäť, rozložili vojsko a podarilo sa im pána hradu aj s jeho verným sluhom Ondrejom zajať. Spútali im nohy reťazou. Sluha navrhol pánovi Imrichovi, aby mu odťal nohu a vrátil sa bezpečne na hrad za rodinou. Pán to ale nechcel a tak sluha schmatol sekeru a odťal si nohu sám. Pán Imrich bol voľný a vrátil sa do bezpečia hradu. Keď Tatári videli Ondrejovu odvahu, pustili aj jeho. Ten sa vrátil na hrad, bol povýšený a žil s pánom hradu ako člen jeho rodiny.

Galéria

Last modified: 11. decembra 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *