Turisticky najnavštevovanejšia roklina Slovenského raja – Suchá Belá je jednou z najkrajších a najľahších trás, ktoré tu môžete nájsť. To je pravdepodobne aj dôvod, prečo ju volí toľko ľudí.

Náročnosť a dĺžka trasy

Táto trasa je z môjho pohľadu asi najvhodnejšou voľbou aj pre väčšie deti. Neobsahuje také vysoké rebríky a ani ich nie je tak veľa ako v iných roklinách v Slovenskom raji, takže by ju mohli zvládnuť. Aj prevýšenie je menšie ako pri iných trasách, iba 455m pri vzdialenosti 9,4 km je tá správna trasa na unavenie vašich ratolestí.


Informácie o trase

Trasa roklinou Suchá Belá je relatívne jednoduchá, obsahuje iba 3 farby a 4 rozcestníky, čo je na pomery trás v Slovenskom raji rekordne málo. Začneme teda v Podlesku na platenom záchytnom parkovisku. Odtiaľto sledujeme smerové šípky Suchá Belá, ktoré nás ľahko dovedú na začiatok trasy. Celá cesta hore roklinou je značená zelenou turistickou značkou až k rozcestníku Suchá Belá, záver a ideme lesom popri, cez, prípadne ponad tok potoka po kamenistej ceste. Od rozcestníka Suchá Belá, záver sa ďalej vydáme po žltej trase smerom k Pod Vtáčím hrbom. Odtiaľ pokračujeme dolu po červenej až do Podlesku, kde medzičasom míňame aj rozcestník Nad Podleskom, s odbočkou na Kláštorisko, pre tých, ktorí by si chceli trasu predĺžiť.

Vzdialenosť 9 km | Čas 3:35 hod | Stúpanie 663 m | Klesanie 663 m

Zaujímavosti

Roklinu Suchá Belá začali objavovať už v roku 1900, keď sa skupina prof. M Rotha dostala až k Misovým vodopádom. O 8 rokov neskôr k nim upravili a vyznačili turistický chodník. V roku 1910 v zime prešla skupina A. Mervaya prvý krát celú tiesňavu. Celá roklina bola ale sprístupnená až oveľa neskôr, a to v roku 1957 členmi Horskej služby.

Dnes ju ale môžeme bez problémov navštíviť a obdivovať jej krásy. Ponúka nám hneď niekoľko vodopádov. V poradí prechodu dolinou môžeme vidieť: Misové vodopády – 29,5 m, Okienkový vodopád – 12,5 m, Korytový vodopád – 8,5 m, Bočný vodopád – 8 m. Asi najväčšou zaujímavosťou v tejto rokline je práve druhý v poradí – Okienkový vodopád. Ten si svoje meno vyslúžil vďaka skalnému oknu, cez ktoré preteká potok, ktorý tvorí roklinu. Trasa vedie tak, že musíte cez toto okno preliezť, aby ste mohli pokračovať ďalej. Ale bez povšimnutia nemôžu zostať samozrejme ani najvyššie vodopády tejto rokliny – Misové vodopády. Tie sú kaskádovitého charakteru, pod každou kaskádou sa nachádza vodou vyhĺbená jama – misa, od čoho je odvodený aj ich názov. Nad týmito vodopádmi sa nachádza najužšie miesto rokliny, tzv. Roklina, kde má dospelý človek čo robiť, aby sa tadiaľ „prepchal“.

Aj napriek tomu, že niektoré rebríky na fotografiách vyzerajú dosť hrozivo a poviete si, že som sa asi zbláznila, keď na začiatku píšem, že trasu zvládnu aj deti, nie, nezbláznila. Zdanie niekedy klame, a pri výstupe po rebríkoch máte pocit, že idete po obyčajných schodoch, preto si myslím, že je to jedna z mála možností na výlet s deťmi v tejto lokalite. Samozrejme s dávkou pozornosti a opatrnosti. Tak hop do turistických topánok a hybaj na túru.

Galéria

Last modified: 11. decembra 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *