Spoznajte najdivokejšiu roklinu Slovenského raja – Sokoliu dolinu a zažite pomstu rebríkov a druhý najvyšší vodopád Slovenska. Tento výlet si nemôžete nechať újsť.

Náročnosť a dĺžka trasy

Bolo by dobré hneď na úvod povedať, že táto trasa nie je určená pre menšie deti ani seniorov. Nechcem sa tým nikoho dotknúť, ale trasa patrí medzi náročné, či už časovo alebo fyzicky. Určite sa ale oplatí! Vzdialenosť skoro 21 kilometrov a stúpanie cez 1200 výškových metrov  určite nie je prechádzka lesíkom. Cestou vás prekvapia rebríky, trasy zasypané menšími skalami či dokonca skákanie cez potok. Všetko záleží na ročnom období, kedy si výlet zvolíte. Každopádne odporúčame pevnú obuv, potraviny a vodu na celý deň.


Informácie o trase

Výlet začína v Píle, čo je malá obec v srdci Slovenského raja. Tu zaparkujeme na platenom parkovisku, kde si rovno môžeme zakúpiť vstupy do Raja. Ako väčšina dlhších turistík v Slovenskom raji, aj táto vyžaduje zaplatenie vstupného, našťastie vôbec nie vysokého. Z obce kráčame po žltej turistickej značke po lesnej ceste, ktorá sa časom zmení na kamenistú cestu popri potôčiku. O pár minút prichádzajú rebríky. Piecky sa vyznačujú dlhými rebríkmi popri vodopádoch, čo určite poteší nejedného turistu. Po rebríkoch a kamenistej ceste sa po žltej značke dostaneme až na smerovník Suchá Belá, záver, kde volíme opäť žltú k ďalšiemu smerovníku Pod Vtáčím hrbom. Zmeníme farbu na červenú, ktorá nás dovedie na turistický uzol Slovenského raja – Kláštorisko. Na Kláštorisku môžete doplniť sily v bufete a vyraziť po modrej značke okolo chatiek. Modrá trasa nie je dlhá a dovedie nás k ďalšiemu smerovníku, konkrétne na Kláštornú lúku. Tu meníme farbu opäť na žltú. Ak máte problémy s kolenami, odporúčame nasadiť bandáže, lebo žltá trasa vedie strmhlav smerom dole. Určite zvýšte opatrnosť a dávajte pozor na šmykľavé kamene. Cestou dole si môžete hovoriť, ako ste šťastní, že touto cestou nekráčate hore. Cesta nás zavedie na Kyseľ, ústie, kde vás privíta Biely potok a drevený mostík. Pokračujeme kúsok po zelenej cez drevené rebríky nad potokom. Hlavne v jarnom období sú tieto drevené rebríky vlhké a šmykľavé, takže nepodceňujte vlhké drevo. Zelená značka pre nás končí pri smerovníku Sokolia dolina, ústie, kde sa znova vraciame na žltú. Žltá značka nás prevedie celou Sokolou dolinou, ktorá sa vyznačuje ako inak, rebríkmi. Už nie drevenými ale kovovými smerom hore. Tie vedú nad rôzne vodopády, medzi ktorými je aj skoro 90 metrový Závojový vodopád. Práve ten si užijete na záver Pomsty rebríkov. Po Závojovom vodopáde nasleduje lesná cesta až na križovatku Sokolia dolina, záver. Cesta je kombinácia blata a kameňov, ktorá má stúpajúci charakter. Od smerovníka je to už pomerne jednoduchá prechádzka. Zvolíme zelenú na Biskupské chyžky, kde sa vrátime na žltú. Tá nás dovedie na uzol turistických trás – Glac, Malá Poľana. Vyskúšame si modrú turistickú značku, ktorá po tomto všetkom pôsobí ako prechádzka ružovou záhradou a dostaneme sa na Malú Poľanu. Tu pre zmenu zmeníme na červenú. Červená by teoreticky mala klesať, ale skôr pôsobí ako rovina s miernym stúpaním. Klesať začne až v druhej polovici, no o chvíľu narazíte na smerovník s označením Palc. Pokiaľ sa chcete vrátiť na pôvodné miesto, je pre vás tento smerovník dôležitý a skúste ho neminúť. Tam totiž meníme za žltú značku a vraciame sa naspäť do obce Píla. Výlet je úspešne za nami, a vy už určite chápete, prečo Pomsta rebríkov.

Vzdialenosť 20,9 km | Čas 11:35 hod | Stúpanie 1262 m | Klesanie 1262 m

Zaujímavosti

Zaujímavostí je na tejto trase viac než dosť, začneme asi roklinou Piecky. Jedná sa o národnú prírodnú rezerváciu a zároveň vápencovú tiesňavu, cez ktorú preteká potok Píľanka. Áno, to je presne ten potok, ktorý vás počas tejto celej rokliny bude sprevádzať, či už v podobe potoka alebo vodopádov. Názov Piecky bol odvodený od skalných výklenkov podobných peciam. Prírodná rezervácia tu bola vyhlásená už v roku 1964, ale prvý prechod tiesňavou, vtedy samozrejme ešte bez rebríkov, sa pripisuje A. Mervayovi a jeho spoločníkom už v roku 1911. Spodná časť sa nazýva Biela dolina a má dĺžku približne 4 kilometre. Táto tiesňava patrí medzi najpokojnejšie a najtichšie v Slovenskom raji. Prechod touto tiesňavou trvá približne dve hodiny a nachádzajú sa v nej tri hlavné vodopády – Veľký vodopád, Kaskády a Terasový vodopád. Veľký vodopád má výšku približne 12 metrov a je prvým vodopádom v rokline Piecky, ktorý môžte vidieť. V jeho tesnej blízkosti je umiestnený obdobne dlhý rebrík, ktorým sa pokračuje ďalej na Kaskády. Drevené rebríky ponad Kaskády vás dovedú k Terasovému vodopádu s výškou 10 metrov. Ten drží miesto jedenásteho najvyššieho vodopádu Slovenského raja. Piecky patria medzi najkrajšie rokliny v Slovenskom raji a prechod nimi by ste nemali vynechať.

O Kláštorisku sa nebudem dlho rozpisovať, venovali sme mu vlastný článok, ktorý môžte nájsť tu.

Čo sa samotnej Sokolej doliny týka, tak tá patrí k málo navštevovaným častiam Slovenského raja. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá – prístup k nej nie je zrovna jednoduchý a návštevu zvolia len turisti s lepšou kondičkou. A to je veľká škoda. Sokolia dolina patrí medzi najneskôr objavené rokliny a prvý prechod cez ňu bol zaznamenaný až okolo roku 1911. Nachádza sa na východnej strane planiny Glac a dá sa prejsť len popri toku Sokolieho potoka. Napriek tomu, že je asi najzastrčenejšou roklinou raja, patrí medzi tie najkrajšie. Pri prechode dbajte na zvýšenú opatrnosť, aj keď je roklina vybavená rebríkmi a istiacimi prvkami, patrí medzi najdivokejšie a najnebezpečnejšie v národnom parku. Neodporúčame na ňu výlet ľuďom trpiacimi panickým strachom z výšiek. A toto je to, čo je na tejto tiesňave úžasné a nebezpečné zároveň. Vyše 90 metrová sústava rebríkov a mostíkov popri vodopádoch, ktoré vyvrcholia Závojovým vodopádom.

Závojový vodopád je druhý najvyšší vodopád Slovenska. Má výšku úctihodných 75 metrov a formu viacstupňovej kaskády. Jednotlivé kaskády Závojového vodopádu nájdeme v nadmorských výškach v rozmedzí 725 až 800 metrov. Asi nemusíme vysvetľovať, že v Slovenskom raji nemá konkurenta. Na jar, keď je potok rozbúrený kráčate tesne nad potokom, aj to len v prípade, že máte šťastie. V opačnom prípade sa brodíte potokom po rebríkoch a pod vami je priepasť dole. Preto by sme odporučili návštevu v letných mesiacoch. Vtedy je hladina pokojná, avšak neužijete si vodopád v celej jeho kráse.

Ak ste sa touto trasou vybrali, určite nám dajte vedieť, či je podľa vás označenie Pomsta rebríkov primerané. Podľa nás rozhodne áno!

Galéria

Last modified: 11. decembra 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *