Tohto roku sme sa rozhodli zorganizovať menšiu prechádzku pre širšie okolie. Voľba padla na prvého mája a výstup na Vysokú v Malých Karpatoch. Ako to vlastne dopadlo?

Prvý máj je pre mňa osobne každoročnou prechádzkou. Vždy ten istý deň, tá istá trasa, tie isté spoje. Tohto roku sme si ale povedali, že skúsime túto prechádzku vystreliť medzi ľudí a uvidíme aké budú ohlasy. Akciu sme propagovali na našej facebookovej stránke a čakali na odozvu. Ráno sme sa stretli na autobusovej stanici a rátali s tým, že pôjdeme dvaja, respektíve traja keďže sa k nám na poslednú chvíľku pripojila slečna Aďa. Klasicky oblečené tričká s logom stránky, keby náhodou a zvolili sme prechádzku po stanici. To sa osvedčilo, netrvalo dlho a odchytila si nás Viki, ktorá sa na výlet podľa vlastných slov nesmierne tešila. Tak a sme štyria. Zmierili sme sa s tým, že v takomto počte prejdeme cez Malé Karpaty a smerovali na nástupište autobusu. Tu prišiel nečakaný objav, keďže nás tu čakali ďalší štyria odvážlivci – Samo, Kami, Veronika a Slávka. Príjemne prekvapení záujmom sme prehodili pár slov a nastúpili do autobusu s dobrou náladou z krásneho dňa a partie ľudí so záujmom o výlet. Tesne pred odchodom sa k nám pripojil posledný člen výpravy a autobus vyrazil smerom na Zochovu chatu. Po zhruba hodinke sme vystúpili, natiahli sa po ceste autobusom a vydali sa na pochod. Celková trasa má 14,3 kilometra a nepatrí medzi náročné výstupy, skôr k prechádzkam s menším prevýšením. Cesta nám ubiehala v dobrom pokojnom tempe a aspoň sme mali čas prehodiť pár slov. Musím uznať, že partia ľudí sa tu zbehla naozaj vynikajúca! Smerom hore všetci bezproblémovo zvládali, ba dokonca nikto nenadával, nefrflal, proste krásny slnečný výletný deň so super ľuďmi. Výstup sme zvládli v krásnom čase a aj keď vznikli menšie problémy vo forme roztrhnutého batohu alebo nepríjemného pošmyknutia, hore sme dorazili okolo obeda. Rozložili sa, vychutnávali si výhľad a užívali slniečko. Po posilnení a rozjímaní sme spravili ešte spoločnú foto, rozlúčili sa s Viki, ktorá sa rozhodla si predĺžiť trasu o Vápennú a vydali sa dole. Zostup dole bol náročnejší ako sa očakávalo, keďže Samo zvolil veľmi zlú voľbu obuvi, čo sa mu vypomstilo hneď v úvode. Dole sme však zišli a až na pár škrabancov na ruke sa nič vážne nestalo. Rýchle ošetrenie a pokračujeme. Postupne sme zostúpili do Vývratu, prišiel posledný kopec, ktorý sme vybehli za krásnych desať minút. Tu musím pochváliť celý kolektív, že napriek rôznym ľuďom s rôznymi skúsenosťami to dokázali všetci zvládnuť v tak dobrom čase. Prechádzka lúkou, kde viacerí premýšľali nad tým, že rozložia deku a ostanú tu, ale aj s týmto zaváhaním sme zabojovali a pokračovali do Kuchyne ku kostolu. Kontrola času, stíhame malú kofolu v miestnom pohostinstve a potom pomaly na zástavku autobusu a naspäť do Bratislavy. Tu sa naša partia pomaly rozpadala až sme sa rozlúčili a šli si každý svojím smerom.

Záverom

Záverom by som rád poďakoval každému, kto sa tohto prvotného “pokusu” zúčastnil a pevne verím, že sa uvidíme aj na ďalších podobných akciách. Partia ľudí, ktorí sa tu zišli nám dávajú silu ísť vpred a práve vďaka takejto podpore sme radi, že záujem o výlety, prechádzky, turistiky a celkovo našu krásnu prírodu neutícha. Vypočuli sme si pár nápadov, získali spätnú väzbu, spoznali nových ľudí a hlavne si užili krásny slnečný deň strávený v dobrej partii v peknom prostredí. Čo viac si priať? Zúčastneným ešte raz ďakujeme!

Galéria

Last modified: 22. novembra 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *