Poznáte Strechu Slovenska? Ak nie, rozhodne je načase ju spoznať. V srdci Súľovských vrchov tesne pri Manínskej tiesňave sa nachádza zaujímavý prírodný úkaz – Kostolecká tiesňava.
Náročnosť a dĺžka trasy
O náročnosti trasy sa asi moc rozprávať nebudeme, keďže až priamo ku Kostoleckej tiesňave vedie asfaltová cesta pre autá. Takže jediný rozhodujúci faktor je, kde zaparkujete.
Informácie o trase
Ako sme spomenuli vyššie, najdôležitejším faktorom je miesto parkoviska, prípadne vystúpenie z autobusu. Je prakticky jedno, či idete z obce Záskalie alebo Kostolec, tiesňava sa nachádza niekde medzi nimi. Či z jednej, alebo z druhej obce, trasa vedie po asfaltovej ceste pre automobily. Náročnosť je minimálna, zvládnu to aj malé deti, dokonca sa tam zvyknú pohybovať mamičky s kočíkmi.
Zaujímavosti
Myslím, že túto raritu by mal aspoň raz za život navštíviť každý turista alebo výletník. Túto veľkú trojuholníkovú plochu lemovanú skalnými stenami určite neminiete. Práve v týchto skalných stenách sa nachádza najväčší skalný previs na Slovensku, ktorý nesie zaslúžene názov Strecha Slovenska.
Ale ako takýto previs vlastne vznikol? Príroda ho vytvorila naozaj neskutočným spôsobom. Do vápencového bradla Drieňovka sa zarezával Manínsky potok, ktorý má na svedomí aj Manínsku tiesňavu. Zarezával sa, prekvapkával a tiekol a za neskutočne dlhú dobu vznikla táto slovenská rarita. Bralo, na ktorom je vytesaná tiesňava sa nazýva Kavčia skala, podľa výskytu Kavky tmavej. Na ľavej strane si môžeme všimnúť skalný útvar pripomínajúci vlasy.
Kostolecká tiesňava bola v roku 1970 vyhlásená spolu s jej širším okolím za národnú prírodnú rezerváciu a pokiaľ by ste mali záujem, viete si tento výlet spojiť s Manínskou tiesňavou, kde vás navedie náučný chodník. Pokiaľ nie, stačí len prísť a pokochať sa touto krásou. Vedzte, že takúto už na Slovensku nenájdete.
Asi už len dodám, že jej dĺžka je cez 500 metrov. Neodporúčam skúšať výstup priamo pod samotnú Strechu Slovenska. Jednak je to nebezpečné, či už pre vás z dôvodu zosuvu kameňov, alebo pre ľudí dole, ktorých môže zasiahnuť zosúvajúci sa kameň. Ako ďalší bod by som uviedol, že nie je dobré ničiť národnú prírodnú rezerváciu, veď chceme, aby tu ostala aj pre ďalšie generácie.
Galéria
Last modified: 17. marca 2019
