Hrad a rozhľadňa na vrchu Sitno je idéalny tip na výlet nielen s deťmi. Je to dva v jednom, keďže tu nájdete zaujímavú rozhľadňu, ako aj zrúcaninu tajomného hradu.

Náročnosť a dĺžka trasy

Trasa na vrch Sitno s návštevou hradu aj rozhľadne na vrchole by sa dala zaradiť medzi trasy strednej náročnosti, ktorú ale hravo zvládnu aj deti, keďže sme tam s jedným boli aj my. S časom 2,30 hod. ju možno nazvať “popoludňajšou víkendovou prechádzkou”. Prevýšenie tiež nie je až tak veľké, aj keď začiatok trasy si treba jednoducho vyšľapať.


Informácie o trase

Parkovisko je hneď pri rozcestníku Počúvadlianske jazero, kde začína naša trasa. V prípade, že by bolo plné, dá sa zaparkovať aj na druhom konci jazera a prejsť popri jazere až k rozcestníku, ale toto parkovisko už je platené. Začiatok trasy od Počúvadlianskeho jazera po zelenej značke až k Tatárskej lúke je trochu väčší “šľapák”, ale nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Cestou pôjdete okolo studničky, kde sa dá osviežiť, prípadne odpočinúť na lavičkách, ktoré sa pri nej nachádzajú. Keď sa dostanete k studničke, už máte to “najhoršie” z tejto trasy za sebou. Pokračujte až na Tatársku lúku, kde odporúčame nepokračovať po modrej značke na vrch Sitno, ale zvoliť Náučný chodník Sitno značený šikmou zelenou značkou. Táto trasa je totiž kratšia a menej náročná, ide sa stále dolu kopcom na Granty, odtiaľ mierne hore kopcom až k rozcestníku Sitniansky hrad, odb., kde už sa napájate na modrú turistickú značku. Odbočíte k hradu Sitno, kde, ak budete mať šťastie ako my, možno uvidíte hniezdočko s vtáčencami. Hrad je veľmi zaujímavý, najmä ak sa naň pozeráte zdola, stojí za to sa v jeho okolí trochu poprechádzať a pozrieť si ho z každej strany. Zhora je zasa úžasný výhľad, môžete si sadnúť na skalu a len sa kochať krásou prírody okolo vás. Keď ste si hrad obzreli, prelozili a pofotili, vrátite sa späť k rozcestníku Sitniansky hrad, odb., odkiaľ pokračujete po modrej značke až na vrch Sitno, čo je ďalší výšľap hore, ale nie tak náročný ani dlhý ako ten na začiatku. Na vrchole prichádzate k zaujímavej drevenej rozhľadni, ktorá pripomína skôr kostolík. Vo svojom vnútri skrýva obchodík so suvenírmi a malým občerstvením (káva, čaj, cukrovinky…), vitrínu so zvieratami, ktoré žijú v okolitých horách a krásne železné točité schodisko, ktoré vedie do vežičky s výhľadom. Vo vežičke sú vitríny s archeologickými a geologickými nálezmi z okolia vrchu Sitno a v strede je smerovník k rôznym bližším ako aj vzdialenejším cieľom. Z rozhľadne ďalej pokračujeme po modrej značke dolu, čo nás zavedie k ďalšiemu, tentoraz skalnému výhľadu, ktorý ale taktiež stojí za to. No a keď ste sa už pokochali všetkými možnými výhľadmi, nasleduje prekvapenie tohto výletu. Tým je 289 schodov vedúcich dolu z vrchu Sitno späť na Tatársku lúku. Teraz už chápete prečo je lepšie ísť na hrad po náučnom chodníku, a nie po modrej turistickej ceste? A keď zdoláte aj toto prekvapenie, nasleduje už len cesta dolu z Tatárskej lúky po už známej zelenej turistickej ceste až k Počúvadlianskemu jazeru, kde na vás už čaká vaše autíčko. V letných mesiacoch, ak si vezmete so sebou plavky, sa môžete po turistike osviežiť priamo v Počúvadlianskom jazere, ktoré je známym a veľmi navštevovaným miestom na kúpanie.

Vzdialenosť 4 km | Čas 1:45 hod | Stúpanie 361 m | Klesanie 195 m

Zaujímavosti

Vrch Sitno (1009 m n. m.) je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov. Jeho okolie je veľmi zaujímavé hneď z niekoľkých dôvodov. Tým najzaujímavejším a najtajomnejším je hrad stojaci vysoko v lesoch tohto vrchu, pochádzajúci z 13. storočia. Mal za úlohu chrániť okolité banské mestá. Neskôr bol ale dobitý a úplne zničený. To, čo sa z neho dodnes zachovalo je opradené množstvami starých legiend, čo hradu dodáva na tajuplnosti. Zopár z nich spomeniem.

Jednou z najznámejších je legenda o márnomyseľných synoch Sitnianskeho hradného pána, ktorí namiesto toho, aby po smrti otca stáli pri sebe naopak stáli v čele veľkých vojsk jeden proti druhému. Postihla ich ale strašná kliatba – sitnianska skala sa roztvorila a do svojich útrob pojala oba znepriatelené pluky. Odvtedy vojská v skale spia, a povráva sa, že v čase najväčšieho ohrozenia Slovenského národa skala bojovníkov uvoľní, aby odčinili svoj starý hriech a obránili ľud, ktorý na nich dodnes spolieha.

Povráva sa, že je na hrade ukrytý obrovský poklad, ktorý chráni veľká zlatá brána. Mnoho ľudí sa snažilo poklad nájsť, no bezúspešne. Iní vraj pri potulkách po hrade zlatú bránu videli, no nemali tušenia, čo za ňou je a tak sa pobrali preč. Keď potom zistili, že za bránou sa má skrývať poklad, rýchlo sa vrátili späť na hrad, no bránu už nikdy nenašli. A tí “šťastlivci”, ktorí sa k pokladu dostali záhadne zmizli, pretože sa povráva, že poklad dostane iba ten, kto zapredá svoju dušu diablovi.

Ďalšou zaujímavosťou okolia Sitna je Počúvadlianske jazero, ktoré nie je len také obyčajné jazero. Je to totiž starý banský tajch. Tajchy sú umelo vybudované jazerá, kde sa zhromažďovala dažďová voda, ktorá bola pri ťažbe, kde nepostačovala ľudská ani zvieracia sila, nevyhnutná. Voda bola totiž jedinou možnou alternatívou, ako získať energiu na pohon ťažobných a čerpacích banských zariadení. Postačujúci prírodný zdroj vody sa ale v okolí Banskej Štiavnice nenachádzal, a tak bola vybudovaná sústava umelých vodných nádrží – tajchov. Dnes sú tieto tajchy vyhľadávanými miestami na letné kúpanie, vďaka krásnemu prostrediu a čistej vode.

Myslím, že na tak krátku trasu je tu mnoho obdivuhodných a krásnych vecí, ktoré sa určite oplatí vidieť. Určite je tu mnoho vecí, ktoré zaujmú aj našich najmenších. Tak dotoho, neváhajte a vyberte sa na prechádzku na Sitno.

Galéria

Last modified: 11. decembra 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *