Navštívte s nami Sirotčí hrádek a spoznajte jednu z najromantickejších zrúcanín na Pálave. Nenáročná trasa, príjemné prostredie a hlavne kus histórie.
Náročnosť a dĺžka trasy
Príjemná prechádzka Pálavou vás dovedie aj k takejto peknej zrúcaninke. Sirotčí hrádek je nenáročná prechádzka, ktorú hravo zvládnu všetky vekové kategórie. Pokiaľ sa ale vyberiete s deťmi, budete ich musieť na hrade trošku strážiť na samotnom hrade, aby náhodou nepreliezli zábradlie a nespadli dole.
Informácie o trase
Ako obvykle, na výber máme možnosti hromadnou dopravou alebo autom. Ak sa vyberiete hromadnou dopravou, budete musieť vyhľadať spoje do obce Klentnice. Pokiaľ ale zvolíte vlastnú dopravu, zadajte do GPS Klentnice. Nenašli ste rozdiel? To nevadí, on tam vlastne žiadny ani nie je. Na výber máme z dvoch možností a to cestu po červenej alebo zelenej značenej trase. Odporučil by som možno tú zelenú, lebo je rýchlejšia, červená ale prináša pre zmenu krajšiu prechádzku. Tak alebo onak, na hrad sa dostanete pomerne rýchlo a bezproblémovo akoukoľvek cestou.
Zaujímavosti
Na úvod spomenieme, že je to asi druhá z najvýznamnejších zrúcanín Pavlovských vrchov. Táto zrúcanina hradu z 13. storočia je špecifická hlavne tým, že bola vystavaná na dvoch vápencových bradlách vedľa seba. Nájdete ju na severo-východnom vrchole Stolovej hory v chránenej krajinnej oblasti Pálava.
Hrad nechal postaviť rod Wehingenov, teda skôr ich rodina, ktorú založil rytier Siegfried Sirotek. Po vymretí rodu Wehingenov sa hrad dostal do rúk kráľa Václava III. Ten však hrad nevlastnil dlho, nakoľko bol rok na to zavraždený. V roku 1654 bol hrad vypálený a zbúraný Švédmi. Od tej doby pustol, až sa z neho zachoval len dnešný obraz.
Povesť hovorí o o rytierovi menom Čičos, príšlušníkovi stredovekého rádu templárov. V dobe, keď sa mal rytierovi narodiť potomok bol povolaný do vojny. Nastúpiť odmietol. Chvíľu na to sa na hrade objavil vysoký hodnostár templárskeho rádu, ktorého Čičosova manželka požiadala, aby bol kmotrom ich dieťaťa. Ten to prijal a podľa dávnych zvykov vybral meno ich synovi, nazval ho Orphanus (Sirotek). Chvíľu po narodení dal hodnostár Čičosa popraviť za zradu rádu a z Orphanusa naozal sirotu urobil. Nechal popraviť všetkých obyvateľov hradu okrem jedného a Orphanusa si zobral so sebou. Pár rokov na to prišiel Orphanus naspäť na Sirotčí hrádek. Našiel tam starca, ktorý mu povedal, čo sa stalo. Orphanus zošalel a odvtedy vraj blúdi po nociach okolo hradu.
Galéria
Last modified: 19. decembra 2018
