Hýbem sa v horách už nejaký ten čas a za tie roky musím priznať, aj keď so slzami v očiach, že ľudia stratili akékoľvek zábrany a súdnosť. Správanie, akoby vám to celé patrilo, sebeckosť a ľahostajnosť k prírode sa postupne stáva bežným javom. Mám pocit, že rok od roku je to horšie a horšie a práve toto zistenie ma donútilo k napísaniu tohto článku. Myslím, že mi nebudete mať za zlé, keď uvediem pár zásadných chýb, ktorých sa bežne ľudia na turistike dopúšťajú. Úprimne, chcem veriť, že je to spôsobené len ľudskou neznalosťou, ale stále viac a viac mám pocit, že aj keď väčšina vie, akoby sa mala správať, zhlboka na to ser… ehm kašle. Zamyslite sa nad svojimi činmi v prírode a nedopúšťajte sa prosím nasledovných chýb:
Na turistike sa nekričí!
Toto asi nie je nič nové, avšak príjemné to tiež nie je. Pravdou je, že ľudia kedysi dávno chodili do hôr, aby načerpali psychickú energiu, chodili tam hladať kľud a pokoj. V tejto dobe mám pocit, že je to iba honba za vrcholmi, prípadne inými turistickými cieľmi, pojem kľud a pokoj sa akosi vytráca. Osobne chodím do hôr skôr od ľudí, než za nimi, takže nevyhľadávam ani veľké partie, avšak dokážem ich akceptovať. Dôležité je, ako sa daná osoba/partia správa. A práve tu by som chcel všetkých výletníkov a turistov poprosiť, aby dodržiavali akúsi nepísanú dohodu a prestali na svojich túrach kričať, bliakať alebo nedajbože púšťať hudbu. Nejde tu len o mňa, ide o to, že znepríjemňujete pobyt v prírode všetkým naokolo, nehovoriac o tom, ako veľmi to škodí zveri. Takže ešte raz – na turistike sa nekričí, správajte sa tichšie a prestaňte byť bezohľadní k okoliu.
Smeti do lesa nepatria!
Neustály problém a do dnešného dňa nedokážem pochopiť, ako niekto môže na turistike odhodiť napríklad obal od keksíku. Neviem ako vy, ale ja by som rád na tieto krásne miesta zobral ešte aj svoje deti, prípadne vnúčence a chcem im to miesto ukázať také, aké si ho pamätám ja – čisté a nepoškodené. Platí predsa jednoduché pravidlo, že ak ste si vodu vo flaši alebo jedlo vyniesli hore, prádzne obaly od týchto potravín majú ešte menšiu váhu, dokonca sa ľahšie skladujú, tak kde je problém si ich odniesť aj naspäť a pri prvom koši vyhodiť? Nechápem to a verím, že raz mi to niekto vysvetlí… Výhovorky ako “veď je to len jeden obal, to sa tu stratí” tu neplatia, lebo jeden odhodíte vy, jeden ten za vami a zrazu máme hotové smetisko. A nikto nechce chodiť na výlety k smetisku. Tu by som načrtol ešte jednu vec – cigarety. Ste fajčiari, je to v poriadku, vaša vec, ale aj špaky od cigariet sa dajú bez najmenšieho problému odniesť k najbližšiemu košu. Verte mi, ani toto do lesa nepatrí a nemá to tam čo robiť.
Neničte prírodu!
Pravdepodobne chodíte do vyhľadávaných turistických lokalít ako je Slovenský Raj, Nízke či Vysoké Tatry, prípadne iné. Radi by sme pripomenuli, že práve tieto obľúbené lokality sú súčasťou národných parkov a ak by niekto nevedel, v národnom parku je ochrana prírody nadradená všetkým ostatným činnostiam. O stupňoch ochrany ani nehovoríme, keďže v každom slovenskom národnom parku je stupeň ochrany minimálne III., pričom napríklad vo Vysokých Tatrách je tento stupeň až na úrovni V., čo znamená najväčší ochranný stupeň. Ľudovo povedané, je zakázané čo i len zasiahnuť do lesného porastu, dokonca aj do rastlín a pôdy samotnej. Ak v tejto chránenej oblasti napríklad odtrhnete kúsok rastliny, odlomíte halúzku zo stromu alebo vytrhnete rastlinu aj s koreňom, je to trestné a porušujete zákon. Neexistuje, aby ste si trhali kvetiny do herbáru, alebo z dlhej chvíle olamovali konáre zo stromov! O vytrhnutí celého čučoriedkového kríku (áno, aj toho som bol svedkom) ani nehovorím. Takže pre zopakovanie – v národných parkoch platí vysoký stupeň ochrany prírody, čo znamená, že nemôžete úmyselne poškodzovať prírodu.
Nerušte zvieratá!
Určite ste sa už stretli s nejakým tým zvieratkom na turistike, či už to bola malá jašterica, svišť alebo nepriehľadnuteľný kamzík. Je v poriadku, ak si takéto krásne stvorenie odfotíte, aby ste mali pamiatku. Čo už v poriadku nie je, je bežať za ním, hladkať ho, kŕmiť a podobne. Uvedomte si, že tým narušujete jeho prirodzenosť, a tým ho vlastne neúmyselne veľa krát odsúdite na zánik. Ak si raz zviera zvykne na potravu od turistov, nepremýšľa akoby si niečo ulovilo. Zažil som skupinku ľudí, ktorá kŕmila mladého diviačika, lebo jej prišiel roztomilý. Práve tento diviak o nejaký čas išiel zase k ľuďom na výlete pýtať si potravu, no malinký a roztomilý už nebol lebo narástol. Nakoľko sa toto zviera nebálo ľudí a vyhľadávalo ich prítomnosť, pričom sa všetci cítili ohrozene, museli ho poľovníci odstreliť. Toto vám príde normálne? Mne moc nie… Foťte si zvieratá, majte z nich radosť, ale nechajte ich žiť si svoj vlastný život a za žiadnu cenu ich nehladkajte alebo nekŕmte! Verte mi, nerobíte im tým dobre.
V horských plesách sa nekúpe!
Neuveríte, ale v horských plesách je zakázané sa kúpať. Dokonca je zakázané tam napríklad omočiť nohy, alebo podobné aktivity. Pýtate sa prečo? Uvediem trošku obšírnejší príklad – na Štrbskom plese žije ryba s názvom síh severský. Jedná sa o druh, ktorého čistá forma sa už pravdepodobne nikde inde v prírode na celom svete nenachádza. Teraz si predstavte, že sa budete kúpať v tomto plese, nejakým nedopatrením tam prinesiete nejaký druh kožnej choroby a táto jedinečná ryba uhynie, lebo na niečo také nie je zvyknutá. Možno vám to príde ako hlúposť, ale reálne to hrozí a skutočne sa to môže stať. Horské plesá sú horské plesá, ich charakteristickým znamením je čistá voda z ľadovcov, vďaka ktorej niekedy vidíte na dno aj napriek obrovskej hĺbke. Majte k ním úctu a neničte ich svojou ľahkovážnosťou, horské plesá proste neslúžia na kúpanie.
A posledné…
…za čo vás naozaj všetkých prosím – majte zdravý rozum. Na Slovensku máme krásne lesy, neskutočné hory, nádherné vodopády a plno iných neuveriteľných zákutí, neničte ich svojou ľahkovážnosťou a hlúposťou. Nie ste poslední, ktorí sú na danom mieste a tak ho zachovajte aj pre ostatných. Tá všeobecná sebeckosť proste na hory nepatrí, nechajte ju doma alebo na turistiku radšej ani nechoďte. Ďakujem!
Last modified: 10. septembra 2019
