Na Martinských holiach som bola lyžovať, nikdy ma však nenapadlo ísť tam v lete na turistiku. Asi aj pre to, že som zo západného Slovenska a skôr beháme po lesoch u nás. Zapojili sme sa však do výzvy, ktorej cieľom bolo navštíviť 10 miest na Slovensku, medzi nimi aj Martinské hole.

Náročnosť a dĺžka trasy

Trasa, ktorou sme išli my, mala 21 km, prevýšenie 1131 m, a dá sa zvládnuť za 6-7 hodín. Na Martinské hole vedie viacero turisticky značených trás, dokonca k chatám sa dá prísť aj autom, takže aj menej zdatní turisti si vedia nájsť svoje.


Informácie o trase

Vyrážame po modrej z obce Bystrička. Na výber máme dve trasy a tak sa dohodneme, že hore pôjdeme po žltej, dole po modrej. S odstupom času si myslím, že to bol dobrý výber. A tak odbáčame na žltú značku. Najprv ideme po rovinke, po lesnej cestičke, navôkol sú chatky… Až sa mi nechce veriť, že sa touto cestou dostaneme na vrch Martinských holí. Čo sme však na začiatku ušetrili na prevýšení, to si nás potom počkalo naraz. Široká cesta lesom nabrala riadne stúpanie,už po pár metroch ledva lapám dych. Keď prichádzame k lesnej chatke, ku ktorej vedie asfaltka a ja si už myslím, že sme „hore“, cestička sa zužuje a zároveň je stále strmšia a strmšia. Prechádza ma sranda, už sa nevládzem rozprávať, iba dychtivo kráčam a pozerám do zeme. Cítim sa ako ozajstný turista. Ešte síce nie sme úplne hore, no pri vynorení sa z lesa ma hneď prechádza únava. Rýchlo porobíme pár selfie, lebo sa nám ponúka nádherný výhľad, resp. vidíme všade vôkol vrcholy stromov. V skutočnosti ešte vôbec netušíme, aký výhľad na nás čaká o kúsok ďalej. Pokračujeme, stromy pomaly ustupujú, až kým nevidíme v diaľke rozcestník Vidlica. Dostávame sa na krásnu lúku. Vtedy ma to úplne dostalo. Výhľad bol uchvacujúci. Ja osobne by som ho zaradila do kategórie najkrajších,aké som u nás videla. Tento výhľad na všetky okolité vrchy lemuje riadny kus ďalšej cesty, takže máme veľa času poriadne si ho vryť do pamäte. Po červenej prichádzame na Veľkú lúku a odtiaľ na Krížavu , vysielač. Ten mi trochu pokazí dojmy z krásnej prírody, ale s tým sa asi už nedá nič robiť.
Nepokračujeme po žltej značke ale po lyžiarskom svahu. Aj z neho je ešte stále krásny výhľad, teraz už na mesto. Pod svahom, na Martinských holiach – chatách, sa trošku posilníme jedlom a vydávame sa späť po modrej značke. Touto stranou cesta nie je až taká strmá, takže sa nám ide celkom pohodlne. Na moje potešenie nám aj tu príroda nachystala veľa pekných miest, napríklad žblnkajúci potôčik. Po modrej značke sa dostávame naspäť do obce Bystrička, kde parkujeme. Prichádzame unavení, ale spokojní. Určite to stálo za to a rada sa na toto miesto vrátim znova.

Vzdialenosť 689 m | Čas 11:90 hod | Stúpanie 1029 m | Klesanie 1627 m

Zaujímavosti

Martinské hole sú v zime veľmi pekným lyžiarskym strediskom. Čo sa týka náročnosti, skôr by som ich ohodnotila ako miernejšie. Určite sa zjazdovky náročnosťou nedajú porovnať napr. s Vysokými Tatrami. Napriek tomu sem rada chodím, keďže je tu krásne.
V letnom období je možné vybrať si trasu vedúcu cez Martinské Ferraty. Osobne som tadiaľ nešla, ale po prezretí fotiek na internete sa najbližšie leto chystám. Určite to musí byť super zážitok.

Galéria

Last modified: 19. decembra 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *